Mons Berry: „Ak žena nechce pôsobiť ako chlap, veľa možností na vyjadrenie v hip hope nemá“

noseck 30. 11. 2016 0
Mons Berry: „Ak žena nechce pôsobiť ako chlap, veľa možností na vyjadrenie v hip hope nemá“

Mladá, šikovná a úspěšná. To je slovenská zpěvačka Mons Berry, kterou můžete znát třeba z několika spoluprací s Refewem nebo nově také díky připravovanému projektu s Rytmusem. Jak se k těmto jménům dostala, a co považuje za hlavní důvod neúspěchu žen v hiphopu? Čtěte následující rozhovor a dozvíte se mnohem víc.

__

V podstatě vůbec poprvé jsem o tobě zaslechl díky spolupráci s Refewem. Jak jste se k sobě vy dva dostali?

Dal nás dokopy doslova osud. V Prahe som žila asi rok, s tým, že som mala pripravené nejaké veci a moji známi o tom vedeli. Jeden večer, môj kamarát – taxikár, viezol Refewa a jeho chalanov. Začul, že sa rozprávajú o hudbe a o koncerte, na ktorý sa práve chystali. Tak sa dali do reči a spomenul Refewovi, že má kamošku, čo píše a spieva R&B. Tak som im po telefóne zaspievala, Refewovi sa páčilo, čo počul, pozval ma v ten večer na jeho koncert a ostatné je už história. 🙂

Po nějaké době jsi dostala možnost spolupracovat i s Rytmusem, což se nepovede jen tak někomu. Jaký jsi z toho měla/máš pocit?

Rytmusa som vždy vnímala ako originálneho umelca a človeka, ktorý u nás udáva trendy a hudobnú scénu vo veľkej miere formuje najmä tým, že sa jej neprispôsobuje, ale ide si svoje. Jeho hudba mi vždy bola blízka, ale pri našom prvom osobnom stretnutí sme zistili, že máme naozaj veľmi podobný hudobný vkus, a tak ma jeho oslovenie k spolupráci veľmi potešilo. Vedela som, že sa bude jednať o niečo, čo mi bude blízke a bude tiež ako všetky jeho diela, originálne a veľké.

Šlo o soundtrack ke slovenskému filmu Pierko. Jak ho hodnotíš ty osobně?

Úprimne, v československej kinematografii sa nejak významne neorientujem, ale som určite hrdá keď sa u nás vyprodukuje niečo kvalitné s hlbokou myšlienkou, či v rámci hudby, filmu alebo iného umenia. Osobne som zároveň viac za realistické než abstraktné umelecké vyjadrenie. Film Pierko mi je preto veľmi sympatický. Dej totiž pôsobí ‘’raw’’ a nie nejak teatrálne vykonštruovaný. Diváka preto úplne vtiahne.

Kolaborace s interprety ubírající se směrem rapu ti tedy nejsou cizí. S kým bys ráda spolupracovala v budoucnu?

Nie len, že mi tieto kolaborácie nie sú cudzie, ale je to jeden z mojich obľúbených prvkov v rámci aj mojej hudobnej tvorby, ale aj hudobnej scény celkovo. Milujem priespieť do songu niekoho iného a tiež milujem, keď mám možnosť v rámci charakteru môjho tracku vyberať človeka, ktorý by ho najviac zdvihol. Nikdy som sa netajila tým, že som veľký fanúšik napríklad Bena Cristovao a obdivujem jeho drive a originalitu, s ktorou pristupuje nie len k jeho hudbe, ale aj všetkému, čo patrí k životu umelca. Je skvelé, že je pre mladých ľudí pozitívnym vzorom. Preto s ním v budúcnosti určite niečo rada spácham. 🙂

Je už něco konkrétního ve vzduchu?

Najaktuálnejší projekt, na ktorom som sa podielala, je nový singel Abdeho – Reklamy, ktorý vyjde čoskoro a je to taká óda na pozitívne zmýšľanie. Tiež mám tu česť spolupracovať s mojim najobľúbenejším producentom na našej scéne – DJ Wichom. Ale konkrétne veci sú stále v štádiu riešenia, tak prezradím len, že toho bude určite viac.

Pokud bys měla neomezený budget a mohla spolupracovat úplně s kýmkoli z celého světa, kdo by to byl?

Tak v odpovedi na túto otázku mám úplne jasno. Jednoznačne Chris Brown. Je to umelec v pravom slova zmysle, ktorý je pre mňa, dovolím si tvrdiť, Michael Jackson tejto doby. V rámci súčasného rapu však cením Big Seana alebo Tygu a keďže milujem tú novodobú fúziu rapu a R&B, spoluprácu s Drakeom by som si určite užila. Keby si môžem vybrať niekoho z legiend hip hopu, tak by to bol určite LL Cool J alebo Ludacris. A k tomu by som si určite dala beat od Tanka, DJ Mustarda alebo The Neptunes.

Našla jsi si nějaký hudební vzor už během útlého věku?

V doslova útlom veku bol mojim hudobným vzorom určite Peter Nagy (smiech). Ale je pravda, že tak v 8 rokoch som sa vydala na nejakú tú cestu hip hopom a R&B spolu s vtedy Puff Daddym – Diddym. Tohto človeka obdivujem, keďže si stojím za tým, že on vystaval americkú hudobnú scénu do podoby, v akej je dnes. Ovplyvnil štýl obliekania, producentsky hip hop ako jeden z prvých obohatil o melodiku a harmónie, videoklipy postavil na pekných miestach, ľuďoch, zábave a dobrej nálade. Všetky tieto aspekty mi boli aj sú veľmi blízke a sympatické a to, že tento človek ide stále ďalej a vždy sa mu nakoniec podarí to, o čom je presvedčený, že bude fungovať, je mi veľkou inšpiráciou.

Dočkáme se tvého sólo alba/mixtapu? Můžeš o něm už teď něco prozradit?

V súčasnosti sa venujem prioritne práci v štúdiu s inými umelcami, nie len v hip hopovom alebo R&B prostredí, čo je veľmi obohacujúce, preto nechávam svoju vlastnú tvorbu takpovediac zrieť. Ale väčšinu budúceho albumu mám už naprodukovanú, napísanú, aj nahratú. Tieto songy sú takou mojou výpoveďou o tom, čo mám rada hudobne a prioritne o medziľudských vzťahoch textovo. Určite očakávajte viac spoluprác, keďže ako som sa vyjadrila, aj to je súčasť hip hopu a súčasného R&B, ktorú na týchto žánroch milujem.

Jako jedna z mála holek u nás si sama děláš i beaty. Jak dlouho vlastně?

Moju prvú pesničku som odprezentovala asi keď som mala 5 v hudobnej škole, kde som chodila na klavír (smiech). Ale serióznej produkcii som sa začala venovať tak v 15 rokoch.

Došla jsi k tomu přirozeně, nebo tě štvalo, že nikdo nedělá beaty, jaký bys chtěla?

Ja osobne sa nepovažujem až tak za speváčku, ale mojou najväčšou vášňou je skladanie hudby, textu a práve produkcia. Rada si zaspievam na beate iného producenta, ktorého tvorba ma osloví a určite si nedovolím tvrdiť, že by nikto nerobil beaty aké by som chcela. Aj na našej scéne je viac producentov, ktorí robia veci inak ako ja a obdivujem, že dokážu spraviť beat iného razenia a feelingu, než aký robím ja. Avšak najmä v mojich prvých veciach sa chcem prezentovať kompletne ako ja, od produkcie po spev alebo rap. V budúcnosti sa ale jednoznačne teším na ďalšie spolupráce s talentovanými producentami, ako napríklad DJ Wich alebo Maiky Beatz.

Proč si myslíš, že se u nás na poli hip hopu/rnb prosadí tak málo zpěvaček a rapperek?

Hlavným dôvodom je podľa môjho osobného náhľadu to, že u nás je hip hop stále považovaný za tvrdý žáner, kde texty musia byť ostré, prejav musí byť plný sily až agresivity, beaty nesmí byť príliš melodické. Inak “začnete hraničiť s popom, komerciou’’ a to je pre fanúšikov tvrdého hip hopu u nás niečo, čo nie je trendy. Nič proti priaznivcom tvrdého, agresívneho, temného a nemelodického hip hopu. Som jedným z nich, ale som tiež otvorená aj iným hudobným odrodám tohto žánru. Viem, že to vyznelo, že sa nevyjadrujem k položnej otázke (smiech). Ale práve tu ženy u fanúšikov rapu veľa krát zlyhajú, keďže tvrdý, agresívny, neusmievajúci sa chlap je to čo k mužnosti patrí, ale ak žena nechce pôsobiť ako chlap, alebo čisto ako sexuálny objekt, čo je mne osobne nesympatické, veľa možností na vyjadrenie v hip hope nemá.

Máš pro ty začínající nějaký vzkaz na závěr našeho rozhovoru?

Nech je každý autentický a nesnaží sa robiť niečo iba preto, že sa to od neho očakáva, alebo je to teraz v kurze. To, že sa človek prispôsobuje trhu tým, že spraví niečo, čo sa ľuďom páči je pozitívna vec, ale to, že človek zaprie svoje hudobné korene a to, čo má rád, resp. robí iba hudbu, ktorá sa jemu samému doslova nepáči, pretože vie, že mu to zarobí, je podľa mňa strácanie času a nakoniec nebude spokojný ani ten umelec, ani jeho fanúšikovia. Podľa mňa treba byť pozitívny, hudbu robiť zo srdca a pre radosť a ak je s tým spojený nejaký talent a pracovná morálka, dá sa všetko.

Nech je každý autentický a nesnaží sa robiť niečo iba preto, že sa to od neho očakáva, alebo je to teraz v kurze.

 foto: Daniela K. Photography